Velškorgi

himalájsky pes s veľkým srdcom

Obe plemená velškorgi patrí do skupiny ovčiarskych a pastierskych psov. Hoci majú krátke končatiny, sú to veľmi pohybliví a čulí psi, ktorí pôsobia robustným dojmom. Velškorgi sú všeobecne priateľskí, sebavedomie, nebojácni a hraví, môžu byť aj trochu tvrdohlaví. Aj cez svoj stály "úsmev v tvári" sú to dobrí strážcovia.

História

Velškorgi je veľmi staré ovčiarske a pastiersky plemeno pochádzajúce z Walesu. Na toto územie sa ich predkovia mohli dostať už s keltskými kmeňmi v 2. tisícročia pr. Nl Po stáročia je správali ľudia na farmách a poľnohospodárskych usadlostiach, kde pomáhali pri práci so stádami oviec a kráv. Strážili obydlia, hubili drobné hlodavce a občas chodili so svojím pánom aj pytlačit. Okolo roku 1077 prišli do Walesu flámski tkáči. Usadili sa v grófstve Pembroke a so sebou si priviezli nielen svoj majetok, kultúru a zvyky ale aj svojich psov, pravdepodobne predchodcu dnešných šiperek. Títo psi zrejme ovplyvnili populáciu tunajších sedliackych psov, takže sa začali objavovať dva typy velškorgi. V grófstve Cardigan sa správali psy pôvodného typu s dlhším telom, s väčšou a hrubšou hlavou, mali väčšiu uši, ľahko do X zakrivené predné končatiny a normálne dlhý chvost. Aj sfarbenie u nich bolo vždy pestrejšie. V grófstve Pembroke boli bežnejšie kratšie a kompaktnejšie psy s jemnejšou hlavou, špicatejšie nosom a často s pahýlovitým alebo úplne chýbajúcim chvostom. Ku kríženiu oboch typov ale dochádzalo bežne. Na výstave sa objavil prvý KORG v roku 1925. O tri roky neskôr bolo toto plemeno zaregistrované u Anglického kennel clubu. Oba typy mali spoločný štandard a spoločne boli aj vystavovaní. To viedlo k veľkým nezhodám medzi chovateľmi a celý spor o to, ako má správny velškorgi vyzerať, vyústil v rozdelení na dve samostatné plemená. Stále to boli obyčajní vidiecki pracovné psy a nebudili veľkú pozornosť verejnosti. Veľký zvrat však prišiel v roku 1933, kedy vtedajší vojvoda z Yorku, neskorší kráľ Juraj VI, priviezol ako darček, svojim dcéram, princeznej Alžbete a Margarete, práve šteňa velškorgiho. Celý svet sa vždy zaujímal o novinky v Britskej kráľovskej rodine, a preto vzbudil pozornosť aj malý psík podobný líške. Velškorgi sa tak začali šíriť nielen po Británii ale aj ďalej do Európy, USA i Austrálie. Veľmi obľúbení sú v posledných rokoch tiež napríklad v Japonsku. V Backinghamském paláci žijú KORG od onoho roku 1933 dodnes. Kráľovná Alžbeta II je totiž ich veľkou chovateľkou a milovníčkou.

Prvý korg u nás

Do vtedajšieho Československa pricestoval prvý velškorgi pembroke v roku 1973. Bola to sučka Ynghariad-i-Weichsel a jej majiteľom bol PhDr. Vladimír Mojžiš. V jeho chovateľskej stanici Moravia Mefistofeles sa 11. 9. 1974 narodil prvý vrh Pembroke u nás. Prvý cardigan, fena Morgan Egger Mokrong, bola dovezená až v roku 1991 z Juhoslávie a majiteľkou bola Ing. Ivana Jakubcová, dnes Síbrtová. Fena Morgan bola nadlho jediným Cardigan u nás a nezanechala žiadne potomkov. Až v roku 1997 doviezla MVDr. Lenka Černá dve sučky velškorgi cardigan z Poľska. Až s odchovy po týchto sukách sa začína úspešne rozvíjať aj chov Cardigan.

využitie

Velškorgi u stáda pracuje ako Patara. Poháňa jednotlivé kusy štípnutím zozadu do nohy. Tieto jeho výpady sú veľmi rýchle, než sa stačí kousnuté dobytča otočiť alebo vykopnúť, je KORG dávno v bezpečnej vzdialenosti. Táto vlastnosť je im vrodenú, a tak aj dnešné KORG uplatňujú tieto praktiky, ak majú možnosť pracovať u stáda. Niekedy aj v zápale hry to skúša na svojich majiteľov. KORG sú, napriek pomerne mohutné telo a krátke nôžky, obdivuhodne pohybliví. S nadšením sa hrnú do každej aktivity, ktorú ich majiteľ vymyslí. Milujú aportovanie loptičiek, zvládnu ale aj športové výcvik, behajú agility, môžete sa s nimi venovať tancu so psom alebo ich pôvodnej profesii - pasenie. Pre svoju prispôsobivosť a milú povahu sú ale najviac držaní ako psy spoločenskí.

starostlivosť

Sú to psy nenároční na údržbu, ich srsť má samočistiacu schopnosť. Prídu Ak z prechádzky špinaví, po uschnutí špina sama opadá, a potom stačí len ľahké dočistenie kefou a KORG je zase ako zo škatuľky. Môže byť chovaný ako v byte, tak i celoročne vonku, ale zavretý v koterci by veľmi trpel. Potrebuje úzky kontakt so svojimi majiteľmi, je zvedavý a rád sa zapojí do každej činnosti. Výchova KORG nie je náročná, zvládne ju aj začiatočník. Problém nebýva ani vo vzťahu k deťom, naopak, KORG deti milujú.

Mladý KORG, ako každé šteňa, potrebuje kvalitné krmivo. V dospelosti je potrebné venovať pozornosť kondíciu, pretože KORG sú vďační jedáci a pri dobrej výžive a menšej miere pohybu ľahko priberajú. To má nepriaznivý vplyv na obehovú sústavu, znamená to záťaž pre kluby a môže to byť príčinou aj ďalších zdravotných problémov. Inak sú KORG čulí a vitálne a netrpí žiadnymi dedičnými vadami alebo chorobami.

Chovatelia a majitelia velškorgi sa od roku 1991 združujú v samostatnom chovateľskom klube.

Text: Dana Pospíšilová

Chovateľská stanica King Pet.

www.kingpet.ic.cz

Foto: Dana Pospíšilová, Renata Kinbergerová

www.kinbergers.eu

MVDr. Lenka Černá

Viete že ...

Pomenovanie pembroke a cardigan je odvodené od mien grófstve vo Walese.

Vzhľad cardigan x pembroke

Obe plemená velškorgi sú robustné psy nízkeho vzrastu s dlhým telom a krátkymi končatinami. Odlišujú sa však niektorými telesnými znakmi.

Ideálna výška Cardigan je v pleciach 30 cm, výška pembroke sa pohybuje medzi 25,4 až 30,5 cm

Cardigan je o niečo ťažšie (12,7 kg až 13,6 kg) ako pembroke (pes 10 až 12 kg, fena 10 až 11 kg)

Srsť Cardigan je o trochu kratšia ako srsť pembroke.

U Cardigan je povolená každá farba, s alebo bez bielych znakov. Bíla by ale nemala prevládať.

Farba pembroke je jednofarebná červená, sobolej, jelenia, čierna s pálením, s bielymi znakmi na končatinách, na hrudnej kosti a krku. Povolené je trochu bielej na hlave a na papuli.

Chvost Cardigan je podobný liščímu, je stredne dlhý, nasadený v línii tela. Chvost pembroke je vrodene skrátený.

Cardigan má o trochu väčší uši než pembroke.