Mnoho rokov sa súdilo, že väčšina cicavcov s výnimkou primátov vôbec nedisponuje farebným videním. Dodnes tomu veľa chovateľov psov verí, pravda je ale niekde inde.
Psy totiž vidí farebne, ale len v obmedzenej miere, asi ako farboslepý človek. Ľudia dokážu rozlíšiť všetky farby spektra, pretože ľudské oko je vybavené tromi druhmi farebných receptorov, z ktorých každý je citlivý na svetlo o iné vlnovej dĺžke. Zodpovedajú farbám žltej, zelenej a modrej. Keď dopadá svetlo na sietnici, signál je vedie zo všetkých troch skupín farebných receptorov - čapíkov - do mozgu, kde je ďalej spracovávaný, kým nie je presne stanovená vlnová dĺžka jednotlivých odtieňov. V prípade, že niektorý lúč dráždi súčasne čapíky pre zelenú a modrú, potom je výsledný vnem modrozelená. Rôzne kombinácia žltej a zelenej sú podľa kvantitatívneho pomeru v mozgu rozlíšené na červenú, oranžovú, žltú alebo zelenú.
Psy však majú v sietnici iba dva druhy čapíkov, ktoré sú citlivé na vlnovú dĺžku zodpovedajúcu žltozelenej a fialovej. Pes vníma kombináciu červená - oranžová - žltá - zelená ako jednu farbu a kombináciu modrá - fialová ako druhú farbu a oboje dokáže odlíšiť od čiernobieleho obrazu, ale jednotlivé farby vnútri týchto skupín nerozlišuje. Nerozozná červenú od žltej a zelenej, rovnako tak fialovú od modrej. Jednoducho povedané, pes vidí svet dvojfarebne, na rozdiel od ľudí, ktorí vedia rozlíšiť stovky farebných odtieňov.
Veľa hračiek, ktoré pre psov kupujeme, nemá tú správnu farbu. Jasne červenooranžová hračka za kapustové tráve nám pripadá nápadná, ale pre psov je ťažko rozoznateľná od okolia. Fialová na zelenej podkladu by bola vhodnejšia. Pokiaľ chcete vycvičiť psa na hľadanie predmetov podľa farieb, bude to pre neho nesplniteľná úloha, ak tie farby budú potrebné červená a žltá alebo oranžová a zelená.
evolučný tlaky
A prečo sa vlkom (poťažmo psom) nevyvinulo farebné videnie ako človeku? Vlci a ich predchodcovia potrebovali predovšetkým spoľahlivé nočné videnie. Čapíky, ktoré sprostredkovávajú vnímanie farieb, sú v šere málo citlivé. Druhá skupina receptorov - tzv. Tyčinky, ktoré sú na svetlo oveľa citlivejšie, nerozlišujú farby. Preto sa prvým cicavcom vyvíjali skôr tyčinky, než čapíky, bolo to jednoducho výhodnejšie pre prežitie. Trojfarebnej rozlíšenie, ktoré je podmienené špecializáciou čapíkov v sietnici, sa u primátov vyvinulo až omnoho neskôr ako adaptácia na ich osobitné postavenie v prírode. Vzhľadom k tomu, že vlci sú prevažne nočné tvory, prináša im prevaha tyčiniek v sietnici z hľadiska prežitia väčšiu výhodu, než by im prinieslo farebné videnie v celom rozsahu spektra. Psie aj vlčie oko dokáže zase rozlíšiť viac tónov sivej než oko ľudské. Dvojfarebné videnie prispieva k odhaleniu ochranného sfarbenia koristi, čo by pri výhradne čiernobielom videnie bolo ťažšie. Stručne zhrnuté: Vlci (a tiež psi) postrádajú farebné videnie hlavne preto, že ich k tomu, aby boli plnohodnotnými vlkmi (predátormi obstarávajícími si korisť), nepotrebujú.
Zdroj: Stehien Budiansky: Pravda o psoch, vydal Columbus v r. 2002
Foto: Michaela Obořilová