Viktorka - príbeh písaný životom

Viktorka je jedna z mnohých mačiek, s ktorými sa osud príliš nemaznal. Našťastie existujú ľudia, ktorí nie sú ľahostajní k budúcnosti týchto živých tvorov. Viktorie sa k nám dostala z jednej pomerne veľkej komunity túlavých a opustených mačiek, ktoré žili na opustenom mieste, kde sa medzi sebou nekontrolovateľne množili a ich jediným zdrojom potravy bola strava určená ošípaným.

Pred niekoľkými týždňami sme mali prvú skúsenosť s jednou mačičkou práve z tejto komunity, ktorú sa podarilo odchytiť. Keďže sme zrovna v tej dobe mali voľné miesto pre nový prírastok, tak sme sa jej ujali. S odstupom času musíme konštatovať, že väčšina týchto tvorov má za sebou veľmi zlé skúsenosti s ľuďmi a ich dôvera k človeku je na bode mrazu. Ani táto mačička nebola výnimkou. Prvý týždeň strávila prevažne v úkryte pod ústredným kúrením a nikto sa k nej nemohol priblížiť. Vzhľadom na to, že už dlhšiu dobu odmietala jesť a pila veľmi málo, boli sme rozhodnutí, že jej budeme musieť kŕmiť násilím. Našťastie sme k tejto variante nemuseli pristúpiť. Ostatným mačkám totiž nebola jej situácia ľahostajná a nejakým spôsobom docielili toho, že sa rozhodla opustiť svoj provizórne úkryt a začlenila sa medzi nich. Počas nasledujúcich dní sa pohybovala po celom dome úplne bez strachu. Vďaka tomu bolo získavanie jej dôvery omnoho ľahšie. Po pár dňoch sa situácia natoľko zlepšila, že nám dokonca dovolila takmer akúkoľvek manipuláciu vrátane kúpeľa. Postupne sme jej začali rozčesávať srsť. Až potom sme mohli podrobnejšie riešiť jej zdravotný stav. Sériou veterinárnych vyšetrení sme zistili, že našťastie netrpí žiadnou vážnou chorobou a jej najväčšou zdravotnou komplikáciou je zápal čriev, čo sa dalo očakávať vzhľadom na jej predchádzajúce životospráve. Ďalej sme zistili, že jej polodlhá srsť je plná parazitov, ale nie bĺch, ako sme očakávali, ale vší. To pre nás bolo pomerne prekvapujúce. Avšak predpísaná liečba bez problémov zabrala a malá mačička bola behom pár dní úplne zdravá.Také jej dôvera k ľuďom sa natoľko zlepšila, že mohla takmer okamžite odísť do nového domova. Ujala sa jej jedna milá rodina a dnes je z nej najväčší maznáčik a miláčik.

Vďaka týmto skúsenostiam sme príliš dlho neváhali, keď sme boli požiadaní, aby sme si vzali k sebe ďalší mačičku z tejto komunity. A tak sa k nám dostala Viktórie. Jednalo sa o 5-6timi mesačnú slečnu, ktorá svojím vzhľadom nápadne pripomínala Mainské mývalie mačky. Vzhľadom k tomu, že sme dozvedeli, že sa jedná o sestru mačičky, ktorá u nás bola pred Viktorkou, predpokladali sme rovnaký alebo aspoň podobný priebeh jej pobytu u nás. Opak bol ale pravdou. Viky bola od prvého dňa veľmi spoločenská a hneď prvý večer si k nám prišla ľahnúť na posteľ. K nášmu veľkému úžasu si ustlala hneď vedľa nášho psieho miláčika. V priebehu ďalších dní si táto malá princezná úplne podmanila všetkých členov rodiny a to vrátane tých zvieracích, čo nás napĺňalo optimizmom. Keď sme sa dozvedeli, že milá rodina, ktorá má pri sebe jej sestru, sa rozhodla vziať k sebe aj Viktórii, boli sme nadšení. Bolo to úplne dokonalé. Čo viac by sme si pre ňu mohli priať? Všetko sa zdalo byť dokonalé - nový domov v milujúcej rodine a navyše v spoločnosti svojej vlastnej sestry. Jediný zádrhel bol v tom, že si Viktória priniesla zo svojho predchádzajúceho pôsobiska dosť nepríjemnú pleseň, ktorá jej pokrývala takmer dvadsať percent tela. Dohodli sme sa, že akonáhle tento zdĺhavý (nie nevyliečiteľný) problém odstránime, tak môže hneď odcestovať za svojou novou rodinou. Všetko išlo úplne skvele, pleseň pomaly ustupovala a Viktorku od nového domova delilo len pár dní. Nikoho z nás by ani vo sne nenapadlo, že by sa na tom mohlo niečo zmeniť ... Ale ako už to tak niekedy býva "človek mieni, život mení".

Všetko začalo tým, že sme u nej spozorovali, že veľmi zle dýcha. Tiež začala mať záchvaty kašľa. Príznaky sme prisudzovali prechladnutia, ale napriek tomu sme sa rozhodli zájsť s ňou na miestne veterinárnu kliniku. Najprv sme trochu znervózneli, keď veterinárka počas počúvania Viktorie dosť výrazne zvážnela a začala jej podrobovať sériu rôznych testov a vyšetrení. Bohužiaľ sa jej podozrenie potvrdilo. Viky má problém so srdcom. Preukázalo sa, že sa jedná o nefunkčné srdcovej prepážku (tzv. HCM) a vzhľadom k infekciám, ktoré si v minulosti prekonala, sa tento problém stal kritickým. Navyše sa ukázalo, že jej pľúca sú už sčasti naplnené tekutinou, preto má ťažkosti s dýchaním. Po týchto šokujúcich informáciách sme sa bez mihnutia oka zhodli na tom, že ju v tom nenecháme a budeme bojovať s ňou. Hoci sme nemohli ignorovať fakty o jej zdravotnom stave a ani to, že prognóza je jeden až dva roky života (za predpokladu, že bude pravidelne brať veľké množstvo liekov), boli sme odhodlaní urobiť všetko, čo je v našich silách, aby u nás Viktorka mohla viesť spokojný a plnohodnotný život. To okrem iného znamenalo, že sme doma museli urobiť veľa úprav a najrôznejších opatrenia, aby sme jej čo najviac uľahčili život. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú sme sa museli zaoberať, bolo obmedzenie jej styku s chorými mačkami. Pre Viktorku aj obyčajné prechladnutie môže mať katastrofálne následky. Ďalej sme museli všetky pelechy vybaviť plienkami, pretože lieky na srdce, ktoré musia pravidelne niekoľkokrát denne užívať, jej síce pomáhajú, ale zle sa vyrovnáva s ich vedľajšími účinkami (pomočovanie, vracanie, hnačka). Ďalej nám bolo odporúčané urobiť vhodné opatrenia, aby sa Viktorka nemohla dostať z bytu von ani na záhradu (aby sme eliminovali možnosť jej prechladnutie a vplyvu možných alergénov). To nie je práve jednoduchá úloha, keď ostatné mačky na záhradu chodí. Avšak ani na chvíľku sme si nepripustili, že by to ktokoľvek z nás vzdal. Liečba Viktorka bola síce od počiatku nákladná, ale jej čiastočné zlepšenie nám dávalo motiváciu do ďalšieho pokračovania. Keď už sme sa pomaly začali zmierovať s tým, že s ňou nikdy neoslavíme jej tretie narodeniny, tak nám svitla malá hviezdička nádej v podobe odbornej konzultácie na špecializované veterinárnej klinike. Tam sme sa dozvedeli, že tento srdcový problém možno riešiť operatívne cestou. Samozrejme že nič nie je zadarmo a takáto operácia vyjde rádovo na desiatky tisíc korún a navyše vám nikto nemôže vopred zaručiť stopercentnú úspešnosť zákroku, ale aj tak sme mali radosť, že nejaká šanca (i keď nepatrná), existuje. V každom prípade pevne veríme, že sa nám potrebnú sumu podarí ušetriť skôr, než bude pre Viktorku príliš neskoro. Dúfame, že tento smutný príbeh "našej" malinké princezné bude mať šťastný koniec.

Beatriz Motalová, OS Ďalšie šance
www.dalsisance.cz , Info@dalsisance.cz