Vnútorné parazity psa

Mnoho ľudí si myslí, že odčervenie pôsobí dlhšiu dobu a chráni tak psa proti vnútorným parazitom určitú dobu, toto presvedčenie je však mylné. Odčervovaciu tableta alebo pasta pôsobí iba na dospelého parazita a to len 24 hodín. Vajíčka parazitov vo zvierati zostávajú a cyklus vývoja sa opakuje. Preto je potrebná odčerviť po dolíhnutí vajíčok znova, zhruba 2 - 3x v intervale 14 dní.

Dospelé psy odčervujeme pravidelne každých 3 - 6 mesiacov. V prípade prítomnosti parazitov v truse je potreba odčervenie zopakovať podľa pokynov veterinárneho lekára. Ak chceme mať istotu a neodčervovat naslepo, je možné nechať zhotoviť laboratórne vyšetrenia trusu a odčerviť iba v prípade, ak je v ňom pozitívny nález. Ak je nález negatívny, odčervenie nie je potreba. Za smerodajné však možno považovať len negatívne výsledky niekoľkých po sebe idúcich laboratórnych vyšetrení trusu, pretože v jednotlivom truse hrozí, že bol odobratý v čase, keď sa vajíčka práve neprenášali.

V tele gravidné suky stúpa hladina progesterónu, ktorého vplyvom sa prebudí larvy v cystách. Prebudené larvy opúšťajú cystu as krvou sa dostávajú cez placentu do ešte nenarodených plodov. Šteňatá sa potom už rodí zamorená škrkavkami. Rovnako tak môže dôjsť k prenosu škrkaviek materským mliekom. Môže k tomu dôjsť aj vtedy, keď matka bola pred nakrytím riadne odčervené. Odčervovadla totiž pôsobí iba na cudzopasníkmi, ktorí sú v čreve. Nepôsobí teda na vývojové štádiá škrkaviek, larvy, ktoré sú mimo črevo v tele.

Preto je dôležité dôkladne a fázovanie odčerviť narodená šteňatá od 2. týždňa - odčervenie sa potom pravidelne opakuje v intervale 14 dní až do 8. týždňa veku šteniat a potom každé 3 mesiace. Presné použitia odčervovacieho prípravku a intervaly určí veterinárny lekár, záleží na jednotlivom druhu liečivá. Medzi odčervenie a očkovaním by mali byť minimálne týždenné rozostupy.

Gravidné fenu odčervujeme 2-3 dni pred krytím, 42.den gravidity a potom vždy zároveň so šteňatami.

Červami, ktorí sa dostali z tela hostiteľov von, je nutné spáliť spolu s trusom. V infikovanom trusu sa za 7 - 15 dní vyvíjajú larvy, schopné infikovať hostiteľa. V tráviacom ústrojenstve sa larvy uvoľní z obalu vajíčka a prevŕtajú sa stenou do krvného obehu a krvou sa dostanú do orgánov, predovšetkým do pľúc. Postihnutého psa núti ku kašľu, sú vykašlané do dutiny ústnej, prehltnuté a tak sa dostávajú druhýkrát do tráviaceho ústrojenstva, kde sa trvalo usadzujú, dokončujú svoj vývoj a rozmnožujú sa.

škrkavky

Vajíčka škrkaviek sú veľmi odolná, vydrží teploty -30 až + 60 stupňov C a v prostredí prežívajú až 5 rokov. Netypickým hostiteľ škrkavky môže byť aj človek, ktorý sa nakazí fekálno orálnou cestou a prehltne vajíčko škrkavky. Toto ochorenie sa nazýva toxokaróza (granulomatóza) a patrí k najčastejším parazitárnym ochoreniam človeka. Vyskytuje sa v troch hlavných formách: forma orgánová, očná a zmiešaná. K nakazeniu dochádza požraním infekčných vajíčok (kontaminácie parkov, ihrísk a záhrad) pri nedostatočnej hygiene, výnimočne požraním náhodných hostiteľov podobne ako u psov a mačiek. K nakazeniu priamo od psa dochádza zriedka, pretože vajíčka, usadenú na srsti, rýchlo vysychajú a prestávajú byť infekčnými.

Okrem škrkaviek je nutné psa chrániť odčervovaním a dôslednú hygienou pred ďalšími parazitmi, ako napr. Machovec, pásomnice, hadom, svalovec, vlasovec nerovnaký, kokcídie. Ak kŕmime surovým mäsom, je potrebné ho aspoň 2 týždne hlboko zmraziť pred zkrmením. Nezabúdajte tiež na odblešení, blcha a Voš psie prenáša pásomnicu psie a veľmi často sa pes nakazí taky touto cestou.

pásomnice

Pes sa škriabe a hryzie a pritom ľahko prehltne nakazenou všenky alebo blchu, s ktorou sa do jeho tela dostáva aj hrča pásomnice, ktorá zraňuje črevnú sliznicu prísavkami a háčiky na hlavičke a vylučuje pre psa jedovaté splodiny svojej látkovej výmeny. Tiež ochudobňuje psie organizmus o živiny a látky z tráviacej potravy, pretože dospelá pásomnice parazituje práve v tenkom čreve, kde prebieha hlavné vstrebávanie živín z potravy. Drobné poranenia črevnej sliznice sa navyše môžu infikovať baktériami.

Pes nakazený pásomnicou chudne, aj keď dobre prijíma potravu, má matnú, zježenou srsť, niekedy trpia hnačkou a zvracaním. Splodiny látkovej výmeny pásomnice u psa vyvolávajú chudokrvnosť, pokles červených krviniek a vyšší počet bielych krviniek. V okolí ritného otvoru môžeme niekedy pozorovať vylúčené články pásomnice, vyze dajúce ako plochá ryžová zrnká, ktoré sú schopné sa pohybovať, kým nezaschnú. Psovi privodí svrbenie, preto je často u postihnutých psov vidieť tzv. Sánkovanie - psy sa vozí po zadku, aby sa poškrabal. Sánkovanie samo o sebe však nie je dôkazom nakazenie pásomnicou, pes ho vykonáva často aj pri preplnení análnych žliazok aj pri iných problémoch s konečníkom, kedy dochádza k svrbeniu.

"sánkovanie"

Text Dana Bočková

www.utulky.estranky.cz