Vyberáme dospelého psa

Dospelého psa uprednostňujú tí, ktorí sa nechcú (alebo nemôžu) venovať s plným nasadením starostlivosť a výchove šteňaťa, čo vyžaduje veľa času, nervov aj peňazí.

Dospelý pes už zvláda základné hygienické požiadavky, vie sa venčiť. Rovnako nie je tak náročný na počet venčenie ako malé šteňa, ktorého to ešte len učíme, preto musíme vybiehať mnohokrát denne. Dospelý má už druhé zuby, takže nepotrebuje tak intenzívne do všetkého hrýzť ako šteňatá. Môže však mať rôzne zlozvyky, ktoré by sme pred jeho príchodom k nám mali poznať a ktoré budeme len veľmi zvoľna odstraňovať.

Ak si vyberáme psa v chovateľskej stanici, platia rovnaké zásady ako pri kúpe šteňaťa. V solídny chovateľskej stanici nám chovateľ podá podrobné informácie o psovi, o jeho zdravotnom stave, vlastnostiach, schopnostiach, vykonaných skúškach alebo hodnotenie z výstav. Predložia k nahliadnutiu preukaz pôvodu, výkonnostný knižku a očkovací preukaz. Tiež informuje o druhu kŕmenie na ktorej je pes zvyknutý io všetkých jeho prednostiach aj nedostatkoch. Dobrý chovateľ má záujem na tom, aby pes prišiel do dobrého prostredia a nevznikli zbytočné problémy, ktoré by spätne mohli poškodiť dobré meno jeho stanice. Preto by s odberom staršieho psa z chovateľskej stanice nemali byť výraznejšie problémy.

Nový majiteľ vie, ako pes v dospelosti vyzerá, aký je jeho zdravotný stav aj aké má vlohy. Ak nový majiteľ kupuje suku na účely chovu, mal by s chovateľom v kúpnej zmluve spresniť podmienky, aby sa nestalo, že kúpi fenku, ktorú chovateľ dáva preč práve z dôvodu, že na nej nemožno správať (neplodnosť, prekonaná herpes infekcie, časté zápaly maternice, potraty a pod.).

Odporúčame, aby nový majiteľ požiadal chovateľa o predvedenie toho, čo pes skutočne vie. Potom je vhodné si vziať psa na prechádzku bez prítomnosti chovateľa. Procházka by mala byť aspoň pol hodiny, aby si pes na nového záujemcu trochu zvykol a upokojil sa.

Pes od súkromnej osoby z inzerátu. Tu musíme vylúčiť nebezpečenstvo, že nám nebudú poskytnuté úplne pravdivé informácie. Dôvody, prečo ľudia dávajú preč dospelého psa, ktorý s nimi žil niekoľko rokov, môžu síce byť objektívne (narodení dieťa, ktoré má na psa alergiu alebo ktorého pes neprijal), ale môžu to byť len výhovorky toho, kto sa chce zbaviť problémového zvieraťa, ktorému nebol ochotný venovať dostatok času k výchove. Tiež musíme vziať do úvahy prípadné skryté zdravotné problémy psa, ktorý sa môže javiť ako výhodná kúpa, ale vo finále nás môže prísť až do státisícov za veterinárnu starostlivosť Ak to len trochu ide, presvedčte sa vopred o pravdivosti dôvodov, ktoré majiteľ psa uvádza.

Pri návšteve si dobre všímajte, ako sa rodina chová k psovi (to sa dá pred záujemcom nahrať), ale hlavne toho, ako sa pes chová k nim (pes nič hrať nebude). Chcite vidieť, kde pes spí, ako je mu podávané kŕmenie a voda, aké má obojky, vodítka a hračky. Z toho si môžete urobiť predstavu o tom, ako sa psíkovi v rodine žilo. Vyžiadajte si predloženie očkovacieho preukazu. Aj z neho spoznáte, či má pes len povinné očkovanie proti besnote alebo bol očkovaný aj proti ďalším chorobám, ktoré ho môžu ohroziť. Pozrite sa na pečiatka veterinára a zapamätajte si jeho meno, spýtajte sa majiteľa, kam so psom chodí na veterinu. Ak nájdete všetko v poriadku, takisto požiadajte, aby ste sa mohli so psom prejsť bez prítomnosti majiteľa. Pokiaľ si psa beriete zadarmo, pripravte si darovaciu zmluvu, ktorú nechajte podpísať majiteľovi, aby ste predišli prípadným ďalším problémom.

Text: Mgr. dana Bočková

www.utulky.estranky.cz