Výcvik s klikr

Clicker Training (CT)

Zaobstarali ste si tú malú šikovnú vecičku, ale neviete, ako ju správne používať? Inšpirujte sa!

V čom tréning spočíva?

Používanie klikru je vhodným a zábavným spôsobom výcviku, pomocou ktorého sa dá ľahko dosiahnuť presnosť. Pri CT sa nespoliehame na donútenie k splneniu cviku alebo korekciu chýb psa, pretože samotné kliknutia psovi s "chirurgickou" presnosťou hovorí presne to, čo po ňom chceme. Vďaka kliknutí sa učíme presne zachytiť okamih, kedy pes robí niečo správne, a snažíme sa ho dostať do takej situácie, aby vykonal požadovaný cvik tak, ako žiadame. Výcvik je tak vždy zameraný na pozitívnu skúsenosť a radosť z prevedenie cviku bez pôsobenia nadmerného stresu.

Označte moment úspechu!

Klikr samotný je pomôckou, ktorá nám umožní pomocou zreteľného zvuku "KLIK" presne označiť správne správanie psa. Funguje ako fotoaparát, ktorým sa snažíme zachytiť moment, kedy pes robí niečo žiadaného. Výcvik si môžete predstaviť ako hru "samá voda". Pokiaľ pes mieria svojím správaním tým správnym smerom, "KLIK" potom pre neho znamená to isté, ako "prihorieva" či dokonca "Horí".
Pri tradičnom výcviku máme vo zvyku označovať skôr chvíle, kedy pes urobí chybu. Staviame ho do takých situácií, kedy pravdepodobne zlyhá, aby sme ho mohli "opraviť".
CT nám dáva možnosť opačného prístupu a funguje u všetkých druhov zvierat - od myši po slona.
Pomocou klikru môžeme psa naučiť takmer čokoľvek, čo je fyzicky a mentálne schopný zvládnuť. Pokiaľ mu dovolíme robiť chyby, aby si mohol sám nájsť správanie, ktoré bude odmenené, naučia sa samostatne rozvíjať také činnosti, ktoré by podľa neho mohli byť odmenené. Tým sa učí samostatnej práci a rozvíja schopnosť riešiť problémové situácie. Hlavná výhoda spočíva v tom, že je výcvik zábavný a bez zbytočného stresu. Každý krok v tréningu znamená pre psa úlohu zistiť, ako donútiť pánka kliknúť a získať tak odmenu.
Bohužiaľ nevieme povedať "To je dobre" dostatočne rýchlo, aby sme mohli tak presne ako s klikr, označiť ten správny okamih pri výcviku. Slovné pochvala väčšinou nasleduje až po vykonaní cviku, kedy už pes väčšinou robí úplne niečo iné. Pomocou kliknutia dávame svojmu štvornohému priateľovi jasnú informáciu o požiadavkách daného cviku.

Robiť chyby je dobré

Pri CT si musíme uvedomiť, že proces učenia je úzko spojený s robením chýb a tiež s možnosťou voľby. Pokiaľ pes zvolí správnu cestu, je odmenený, ak nie, nič sa nestane, ale tiež nič nezíska. Bez chýb sa učiť proste nedá ... Pes, ktorý sa nebojí urobiť chybu, nám ponúka veľa rôznych druhov správania a my máme z čoho vyberať. Na výcvikovom procese sa jednoducho aktívne podieľa.

Ako začať?

Najskôr pes musí zistiť, čo "Klik" znamená. Pripravíme si drobné chutné maškrty, ktoré ľahko prehltne. Po každom klinutí psovi dáme maškrtu. Niekoľkokrát po sebe to rýchlo zopakujeme. Je dôležité, aby sme pre maškrtu siahali až potom, čo klikneme, nie súčasne, alebo dokonca pred kliknutím. Po chvíli už na nás bude psík zvedavo pozerať a bude očakávať kliknutia a maškrtu. Uvedomí si, že po kliknutí nasleduje odmena. Teraz už môžeme použiť klikr na označenie požadovaného správania.

pozornosť

Najjednoduchšie cvik pre začiatok je "pozornosť". Akonáhle sa na nás psík pozrie, klikneme a odmeníme ho. Spomeňme si na úvod, kde sme si povedali, že klikr je ako fotoaparát. Teraz nerobíme nič iné, než že sa klikr snažíme vyfotiť psa v momente, keď sa na nás pozerá. Skúšame to ako doma, tak vonku. Psa môžeme najskôr osloviť menom a ak sa pozrie, klikneme. Meno psa by nemalo znamenať privolanie (to označuje povel "ku mne" alebo "poď sem"), pes by po vyslovení mena mal spozornieť a čakať na ďalšie inštrukcie.

vhodný okamih

Správne načasovanie kliknutie je pri výcviku to najdôležitejšie. Ak klikáme príliš skoro, odmeňujeme napríklad len pokrčenie nôh, namiesto sadnutia. Ak klikáme neskoro, napríklad pri nácviku dotyku prútiky nosom, odmeňujeme treba nesprávne správanie - hryzenie do prútika.
Načasovanie môžeme natrénovať. Skúste kliknúť presne v moment, kedy dopadne loptička na zem. Klikajte, keď sa v televízii zmení scéna a podobne. Na internete sú dokonca k dispozícii hry, ktoré vaše načasovanie dokonale precvičia (napr. Vystreľ po ovečke a uspí jej, keď ti uteká zo stáda).

tvarovanie

Pri CT používame často slovo "shaping" (slovensky "tvarovanie", "modelovanie"). Tento pojem jednoducho znamená, že sa snažíme zachytiť moment, kedy pes robí niečo správne, bez toho aby sme ho do takej situácie navádzali maškrtou. Tento okamih označíme kliknutím a odmeníme psa maškrtou.
Vysvetlíme si tento proces na príklade jednoduchého povelu "sadni". Stojíte pred psom, ktorý sa na vás pozerá. Po chvíli ho začne bolieť za krkom a pravdepodobne si sám od seba sadne a to je presne správanie, ktoré sa snažíme zachytiť - je psom samostatne ponúknuté a my máme možnosť kliknúť a dať psovi maškrtu presne v okamih, kedy dosadne na zem.

Kto cvičí koho?

Na to sa nezodpovedá ľahko :-) Pes nás učí, aby sme ho pozorne sledovali a boli pripravení označiť také správanie, ktoré chceme, aby sa opakovalo. Ak zachytíme správanie, ktoré pes ponúka dobrovoľne a sám, bez toho aby sme ho navádzali maškrtou, nazývame tento proces "free shaping". Nemusíte ale vždy čakať, až vám pes požadované správanie sám ponúkne, môžete psovi pomôcť a naviesť ho do situácie, kedy pravdepodobne urobí to, čo po ňom chceme. Napríklad pomocou maškrty, ktorý psovi dáme pred ňufák a zdvihneme ho (tzv. Luring), tým psa posadíme. Postupne túto pomoc degradujú. To je veľmi dôležité, pretože nechceme, aby sa pes naučil pracovať len v prípade, keď pred sebou vidí maškrtu.

S klikr povel "Sadni" naučíte ľahko, bez toho aby ste sa museli psa fyzicky dotýkať. Žiadne tlačenie na zadok a trhania vodítkom netreba.

A čo slovné povel?

Pri tradičnom výcviku sme sa naučili hovoriť povel už od začiatku, kedy učíme nový cvik. Povieme "Sadni" a psovi stlačíme zadok k zemi a vodítkom trhne smerom nahor a za čas sa pes snáď naučí, čo tento povel znamená. Pokiaľ ale povel hovoríme ešte v čase, keď pes nechápe, čo po ňom chceme, ide vlastne len o zvuk, ktorý psa zbytočne rozptyľuje. Pre psa toto slovo zatiaľ nič neznamená.
Keď počkáme do tej doby, než nám pes začne ponúkať požadovaný cvik sám, kedykoľvek vytiahneme z vrecka klikr, bude už pes správne naladený, aby mohol prijímať nové informácie. Ak pes sám opakuje cvik znovu a znovu, prichádza tá správna chvíľa na pridanie povelu. Povel pridávame tesne pred tým, než klikneme. Po 20 - 30 opakovaniach už pes väčšinou začína chápať význam slova a spojí si ho so svojím správaním.

To mám klikať stále?

Nie naozaj nemusíte po zvyšok života všade chodiť s klikr vo vrecku. Klikanie postupne pri jednotlivých cvikov odbúrate. Keď je pes schopný vykonať cvik na povel kdekoľvek a za akejkoľvek situácie, môžete si dovoliť začať klikať nepravidelne (napríklad raz nie, dvakrát áno). Môžete tiež po psovi chcieť vykonať viac cvikov po sebe a kliknete až nakoniec. Na tomto princípe fungujú hracie automaty - tie vás tiež neodmění zakaždým, ale pretože sa vám raz podarilo vyhrať a myslíte si, že sa to stane znova, tak do nich skúšate hodiť peniaze znovu a znovu.

ponáhľajte pomaly

S klikr psa môžete tiež naučiť odloženie. Pri tradičnom výcviku by sme psa zakaždým potrestali, ak by sa zdvihol z miesta. Ak to isté urobí pes pri CT, musíme si uvedomiť, že chyba je na našej strane - chceme po psovi moc a postupujeme príliš rýchlo!
Keď pes napríklad dokáže na mieste ležať 5 sekúnd, zvýšime nároky a chceme, aby zostal 10 sekúnd. To môže byť pre psa príliš veľký skok. Ak zlyhá, musíme postupovať pomalšie a chcieť len 6 sekúnd, potom 7 atď. Tiež by sme nemali cvičiť príliš dlho. Ideálne sú napríklad 3-5 minútový tréning niekoľkokrát denne. Môžete to skúšať aj doma v obývačke.

Veľa šťastia!

Článok láskavo poskytla Jana Ježková, Glen Albyn Beardies

Foto: Archív