Výhra v tombole

Na plesovú sezónu sa Magda s Hynkom každoročne naozaj teší, obaja sú vášniví tanečníci, a tak si tanečné zábavy a plesy užívajú. Tentoraz majú namierené na ples chovateľov drobného zvieratstva.

"Hynek, nezabudni hneď nakúpiť lístky do tomboly, vieš, že vlani sme zaváhali, a potom sme si žrebovania patrične neužili." Hynek teda hneď po otváracom tanci vyrazil a priniesol plnú hrsť lístočkov. Večer skvele prebiehal, všetci sa náramne bavili a zrazu tu bola polnoc as ňou aj žrebovanie tomboly. Magda si vyložila lístky na stôl a strážila ťahaná čísla. Hynek, ktorý toto jej nadšenie až toľko neprežíval, vyrazil pre nejaké to občerstvenie. Pri návrate ešte ani nestačil prekročiť prah tanečnej sály, keď k nemu doľahol radostný manželkin výkrik. "Máme, číslo 51 máme". A jeje, tak predsa len sa dočkala. Po vstupe do sály sa mu naskytol ohromujúci pohľad, Magda s víťazoslávnym úsmevom tiahla obrovskú debnu. "Prosím ťa, čo sme to vyhrali?" "No predsa hlavnú cenu, škrabadlo pre mačky!" Bola to naozaj "výhra". Taxikár je s takou bedňou nechcel menovať, až keď mu ponúkli stovku navyše, tak súhlasil. Do výťahu sa takýto balík taky nechcel vtesnať, a tak bedňu nechali v kočikárne. Doma začala porada, čo sa škrabadlom, keď doma nie je a asi nikdy ani nebude žiadna mačka. Nakoniec bolo rozhodnuté, že sa Magda popýtať známych a prípadne dá inzerát do novín.

Hneď v pondelok ráno nadhodila v práci svoj problém s výhrou. Kolegyňa sa prevažne bavili jej rozprávaním o strastiplnej ceste s ohromným balíkom z plesu, ale o nikom, kto by si škrabadlo chcel práve zhotovovať, taky nevedeli. Až sa ozvala Anička, že by vedela o niekom, komu by taká vec urobila radosť. "Ak máš v stredu popoludní čas, pôjdete so mnou do mačacieho útulku a sama uvidíš." Magda súhlasila. A nielen preto, že chcela udať tú úžasnú výhru, ale už dlhšiu dobu bola zvedavá, kam že to Anička vlastne jazdí.

V stredu naložili debnu do auta a vyrazili. Magdu ale stále neopúšťala určitá nedôvera, predsa len nechápala, na čo bude tým mačkám v útulku škrabadlo. Anička celú cestu veselo šveholila a Magda mala v hlave toľko otázok, na ktoré by chcela poznať odpoveď, lenže nechcela pred Aničkou vyzerať moc zvedavo. Za chvíľu boli v malej dedinke pred akýmsi domčekom. Anička zaparkovala. "Magda, sme tu, tak pomôž mi." A už sa otvorila vrátka as úsmevom na tvári je privítala majiteľka útulku. Zmestili do chodby domčeka a Magda sa stále nenápadne obzerala po záplave mačiek, ale to už sa jej o nohy jedna otiera ... "Serre, nechaj návštevu, nehnevajte sa, ale to je náš nezvědavější kocúrik." Jednooký, na nôžku napadajúce zvieratko sa ale nedalo odradiť a neustále okolo Magdy krúžilo. Tá nevychádzala z údivu a jej predstavy o útulku s klietkami plnými mňaukajúcim mačiek vzali za svoje. To škrabadlo sem naozaj patrí, veď tu si mačičky polihujú v pelíšcích, v mištičkách aj na plošinkách zhŕňačov, sú osihotene zalezené v tuneloch, takže na prvý pohľad sa zdá, že tu býva so svojimi pánmi len pár mačiek navyše. Ovšem opak je pravdou, býva tu až neskutočne veľké množstvo mačacích najdúcha a ich životné osudy nie sú nijako radostné. To, čo sa počas tejto návštevy od útulkové tety dozvedeli, je len zlomkom celého príbehu. Magda len nerada tento mačacie svet opustila a bola rozhodnutá, že táto návšteva nebola posledná. Zrazu akoby prešla do inej dimenzie, akoby sa jej otvoril svet za zrkadlom, nikdy pred tým o túlavých, chorých, opustených a mnohokrát aj týraných tvorečcích toľko nepremýšľala a zrazu ich mala plnú hlavu.

Od tej doby už do útulku nejazdia Anička sama, vďaka Magde a jej nadšenie sa pridali aj ostatní kolegyne a mačičky získali mnoho priaznivcov a pomocníkov. A Magda sa teší na ďalší ples chovateľov drobného zvieratstva, len má obavu, aby nevyhrala vrece zrna. V mačacom útulku zrno nepotrebujú a do hydinárne by ho vraj naozaj neviezol.

Text: Jana Syblíková

Ďalšie články o útulkových kočičkách hľadajte na stránkach OS Srdcom pre mačky www.kocky-utulek.cz