Kŕmenie pre záujmová zvieratá, to je dobrý obchod, nech ide o psy, mačky, ale aj o vtáky či rybičky, plazy atď. Venujme sa ale psom, pretože v poslednej dobe to je celkom aktuálna téma.
Na jednej strane sa hovorí o vyváženej strave, ktorá má obsahovať toľko a toľko bielkovín živočíšneho pôvodu, toľko a toľko rastlinného, vitamíny, tuk ... Ako má byť zastúpené mäso a ako rastlinná zložka. Patrí do krmiva aj obilniny, sója, strukoviny, zelenina? A čo tzv. "Barfování"? Pod týmto módnym pojmom sa skrýva kŕmenie surovým mäsom. Každý si obhajuje to svoje a nedá dopustiť na svoje granule alebo na svoj spôsob kŕmenia.
Tieto diskusie Komora veterinárnych lekárov nemieni rozsudzovať, možno len konštatovať, že pes je šelma, ktorá dokáže zožrať a s chuťou pozre aj niečo rastlinného pôvodu. Ostatne o tom, že pes je šelma, nie vegetarián, svedčí jeho tráviace ústrojenstvo, najmä dĺžka čriev. Mäsožravce majú v porovnaní s bylinožravce čreva podstatne kratšia.
Všeobecne je vhodné odporučiť kŕmnu dávku pestrú, v ktorej nemajú chýbať komponenty živočíšneho pôvodu. Na výšku a zloženie potom má vplyv plemeno psa, jeho vek, záťaž, či ide o spoločenského pejsánka, psa poľovného, služobného, pracovného alebo pretekárskeho. Chyby v kŕmení sa vždy prejaví na celkovom habitusu, buď vychudnutosťou, ubúdaním svaloviny až kachexia, zmenami správania, alebo na druhej strane obezitou a tiež zodpovedajúcimi zmenami správania.
K spomínaným diskusiám ale v poslednej dobe, v asi polročných vlnách, pribúda úvah a propagácie vegetariánskeho až veganského kŕmení psov. Propagátori tvrdia, že psy sú po takejto strave "v pohode", že mäso vôbec nepotrebujú. Ak sa dobrá pohoda veganského psa prejaví tým, že vrtí chvostom na svojho pána, tak sa môže zdať, že by mohli mať pravdu. Ale nie je tomu tak. Pes totiž na svojho pána vrtí chvostom aj vo chvíli, keď už má smrť na jazyku. Tvrdiť, že pes nemá vôbec dostávať mäso a živočíšne bielkoviny, je úplne scestné a bolo by to možné posudzovať aj ako porušenie zákona na ochranu zvierat proti týraniu! V ňom sa uvádza, že sa chované zviera má kŕmiť jemu prirodzenú stravu, nesmie sa nechávať hladovať, ale ani sa nesmie prekrmovať.
Iste, sú výnimky, kedy pes má z rozličných dôvodov, napríklad alimentárního či iného ochorenia, od veterinára predpísanú diétu, napríklad aj bezmäsitú. Tá je však dočasná, nie do konca života.
Kŕmiť psa nemusí byť veda, môže to byť zábava a potešenie, rovnako tak, ako je tomu u človeka.