Weimarský stavač

História:

Weimarský stavač, inak tiež známy pod prezývkou "šedý duch" či "strieborný duch". Plemeno bolo zrejme vyšľachtené na začiatku 19. storočia veľkovojvodom Karel Augusta z Weimare. Nič menej sa nájdu aj skeptici, ktorí tvrdia, že plemeno bolo vyšľachtené už ďaleko skôr. O tom svedčí obraz namaľovaný známym maliarom Van Dyck, ktorý zobrazuje Ruperta z Falcka so psom, ktorý sa dnešnému výmaranovi veľmi podobá. Musíme však vziať do úvahy aspoň to, že striebrošedá farba sa u stavačov vyskytovala už v 17. storočí. Medzi predkami dnešného weimarského stavača môžeme nájsť plemená ako sú svatohubertští psy, krátkosrsté stavače, anglickí pointeri, španielski stavače a francúzski duriče. Ďalšia verzia tvrdí, že výmaran, alebo skôr stavač striebornej farby, bol velkovévédou Karolom Augustom bol dovezený od kniežaťa Esterháziho, kde si veľkovojvoda pri svojej návšteve zakúpil niekoľko psov striebornošedej farby. Či tak alebo onak, vzniklo veľké športové plemeno, ktoré sa využívalo pri love veľkej zveri a dokonca aj v službách polície. V čase 19. storočí poznáme hneď tri typu výmaranů - sanderslebenský, weisenfelský a Durýnsky, však pre kynologisckou verejnosť bol tento typ strieborného sfarbenie považovaný za modrú varietu nemeckého krátkosrstého stavača. Štandard pre krátkosrstého weimarského stavača bol vystavený roku 1896. Po druhej svetovej vojne sa weimarský stavač začal presadzovať aj v Kanade a USA.

Existuje však aj dlhosrstá a stredne dlhosrstá varianta weimarského stavača, tie boli uznané FCI roku 1935. Z počiatku neboli tieto dlhosrsté variety uznávané, hoci sa vo vrhoch krátkosrstých výmaranů rodila aj šteňatá dlhosrstá. Vďaka zásluhe Rakúšana Hegendorfa a O. Stockmeyera sa stali dlhosrstej variety uznávané a neskôr aj obľúbené.

Povaha a využitie:

Je to vznešený pes, ktorý zaujme svojou eleganciou a svoju kovovú strieborno srsťou. Vyniká svojou hybnosťou a poslušnosťou, je to vhodný rodinný maznáčik.

vzhľad:

Kohútiková výška u psov je 59 - 70 cm u súk sa vyžaduje výška 53 - 63 cm . Farbu srsti môžeme označovať aj ako stříbrosrsnčí sfarbenie, striebristá alebo myšou šeď, povolené sú aj tóny medzi nimi. Existuje krátkosrsté a dlhosrsté varieta. Chvost sa u dlhosrstých variet nekopíruje.

starostlivosť:

Krátka srsť vyžaduje len minimálnu starostlivosť. Psy s dlhou srsťou sú na úržbu pochopiteľne náročnejšie. Ako poľovnícke plemeno vyžaduje veľa pohybu a činnosť, ktorá ho zabaví.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Od Gallas, www.od-gallasu.cz

Chovateľská stanica Sirius nova, www.weimaraner.cz