Akoby niektoré mačičky prichádzali do útulku len preto, aby dožili v teple a v pokojnom prostredí. Je tomu skutočne tak. Zakaždým sme ale v prípade skorého a smutného konca prekvapenie, pretože nikdy dopredu netušíme, ako sa ktorý príbeh bude odvíjať ...
Celú smutnú udalosť možno pochopiť až spätne. Všetko chápeme až potom, čo nás nebohá mačička nadobro opustia. Zdá sa, že nás mnohokrát osud pokúša a pohráva sa s nami. Od tej doby, čo bývame v srdiečkový útulku, stretávame sa s podivnými životnými osudmi opustených zvieratiek.
Krásna a zrejme s Britkou krížená mačička z Kladñanska zmätene pobehovala po poli. Chlapíkom z maringotky to nedalo a snažili sa ju chytiť. Dobráci jej chceli zabezpečiť pomoc aspoň tým, že ju vezmú dočasne k sebe "domov". Slovo dalo slovo a Kjárinka bola prijatá do srdiečkového útulku.
Michal si mačičku po dohode vyzdvihol u záchrancov po ceste z práce a pálil rovno na veterinárnu kliniku. Pani veterinárka potvrdila, že má mačička odchlípilo sietnicu a teda nevidí. Jediné, čo mohla rozoznať, bolo svetlo a tma. Pri troche fantázie mohla Kjárinka rozoznať aj tiene. Od začiatku bolo stretnutie s ňou veľmi čarovné a zvláštne. Mačička nevidela, ale o to viac vnímala. Intenzívne počúvala môjmu hlasu a zaškriekala.
Človek má možnosť rozhodovať sa sám za seba, mačička túto možnosť nemá. Nechcem sa zmieriť s myšlienkou zlého sveta. Zmieriť sa s tým, že nejaký "človek" Kjárinku už z akéhokoľvek dôvodu nepotreboval a vysadil ju v chatařské osade. Mačička po pár dňoch zostúpila z osady nižšie na pole, kde sa v tom čase už celkom iste poranená, slepá a celá dezorientovaný motala. Našťastie si zmätené mačičky všimli chlapíci z maringotky a poskytli jej azyl.
Kjárinka prišla do útulku slepá, nemohla nás vidieť, ale úplne dokonale nás vnímala. Cítila som k nej veľmi intenzívne a silné puto. Celá situácia bola úplne zvláštne, podivná a neopísateľná.
Veľmi som si priala, až sa mačička vylieči a zo všetkého sa dostane, aby bola šťastná. Mala som jasnú predstavu, ako veľmi to bude fajn. Čo na tom, že nevidí, to pre nás bolo v tú chvíľu nepodstatné. Hlavne, aby bola spokojná. Slepota pritom niesla tú najhoršiu zvesť choroby. Kjárinka s najväčšou pravdepodobnosťou utrpela úraz, pričom muselo dôjsť k rozsiahlemu poškodeniu, niečo zásadné sa muselo stať a to niečo sa stalo mačičke osudným.
Všetci sme dúfali, že Kjárinka bude operovaná a problém sa vyrieši. Kontrastná látka totiž neprechádzala tráviacim ústrojenstvom. Domnievali sme sa, že v brušku je nejaká zábrana, na ktorú sa nabalilo jedlo či chĺpky a mačičku tým upchalo. Opak bol však pravdou. Po operácii už sme len čakali a dúfali, že sa chorôb ochromená črevá a žalúdok dajú opäť do pohybu. Kjárinka sa však nachádzala na konci svojej životnej etapy a nebolo už návratu späť.
Milovaná Kjárinko, nemôžem naplno vyjadriť svoje pocity, tak moc ma tvoj odchod zasiahol. Dokonca nenachádzam slová, bojím sa spomínať a vracať k minulosti. Všetko prebehlo až desivo rýchlo, a napriek tomu bolo lúčenie s tebou nesmierne ťažké a dlhé. Chcela by som sa s tebou, Kjárinko, aspoň v krátkosti rozlúčiť a povedať ti, ako veľmi si vážim toho, že som mohla o teba starať. Chcela by som vyjadriť, ako vďačná som tiež za to, že som sa s tebou mala možnosť rozlúčiť a som si absolútne istá, že sa tak stalo v momente, keď už tí veľa času na tomto svete nezostávalo.
Milovaná Kjárinko, nikdy na teba nezabudne!
Tvoja srdiečková rodina.
Text: Kristýna Kacálková
OS Srdcom pre mačky