Zizi - malý veľký bojovník

Pred časom sme písali o osude Plaváčikovi, mačiatok zrodených za povodní - jedným z nich je aj malý Žiži, ktorému osud štart do života trochu sťažil tým, že ho pripravil o očko už v piatich týždňoch začínajúceho mačacieho života.
Ale nie, nebojte, nečaká vás sĺz údolí ...

Budem sa trochu opakovať, mnohé bolo popísané v našom predchádzajúcom článku, ale tento malý veľký bojovník si trochu tej pozornosti navyše určite zaslúži.
Žiži sa narodil v kritickom povodňovej čase mame, ktorá stratila domov, teda v čase, keď o suché miesto vonku mačka hneď tak nezavadila. On i jeho päť súrodencov sa však dral na svet s vervou a právo na život si doslova vybojoval.

Bohužiaľ, nič na svete nie je zadarmo. Zlé podmienky k žitia a chýbajúce starostlivosti o gravidné mačku prežívajúce vonku, toto sa neobišlo bez následkov.
Žiži mal jednoducho smolu - vírus sa dostal do oka tak nešťastne, že tu spôsobil závažný zápal. Namiesto oka mal zrazu ohromnú hnisavú tvrdú hrču, ktorá sa zväčšovala a vyzerala úplne desivo.
Malý pacient napriek tomu javil záujem o okolitý svet.
Rozhodli sme sa teda pristúpiť na operačné riešenie a návrh ďalšej liečby.
Malý Žiži (áno, meno je skutočne odvodené od Jána Žižku) tak dostal druhú šancu.

Avšak prísť o oko v piatich týždňoch, to už je poriadna smola!
Napriek tomu - názory a postoje "zvonku" sa aj tu rôzni. Okamžite uspať, čo s jednookým mačiatkom? Liečba predsa nebude zadarmo! Oplatí sa vám to? Kto bude chcieť jednooké mačiatko, keď sú útulky plné krásnych a zdravých? Ak to prežije, bude celý život mrzák! A prečo si vlastne takto pridávate starosti, máte ich snáď málo? Je to tak prosté, rozhodovať od stola! Máme na to vôbec právo? Je skutočne jednooké mačiatko natoľko menejcenné, že si nezaslúži žiť? Je tento svet skutočne len pre silné, zdravé a krásne jedinca? Každý tú svoju odpoveď určite pozná ...
Áno, išli sme do boja - s odhodlaním, ale bez záruky.

A ako sa má Žiži dnes?

Stehy sú dávno preč, očko sa hojí.
V desiatich týždňoch váži pol kila. Nič moc, vieme. Ale na to, že to bola taká smutná chlpatá kostrička je to celkom pokrok. Baštit mu chutí, hnevať ho baví. Časom by z neho mohol byť aj mazel, zatiaľ však nezvíťazil nad vrodenú plachosťou. Vlastne sa mu nemožno čudovať. Ale nikto na neho predsa neponáhľa, a keď sa vám to malé ušatej klbko stočí do dlaní a vydrží sa pár sekúnd nevrtět, už aj to je paráda ;-)
Pravda, ešte ho neminie doliečenie, operácia prebiehala na etapy, v jeho
"Dojčenskom veku" bolo všetko predsa len zložitejšie a vraj to bolo "o fúz".
Ale dnes miesto dlhých rečí radšej pridám niekoľko aktuálnych fotiek ako dôkaz, že boj o malého veľkého bojovníka má zmysel aj cieľ.

Nebránime sa finančnej pomoci na účet organizácie, číslo 1002015761/2700

www.felinogrey.estranky.cz