Zločin a trest

Niektoré lotroviny našim psím kamarátom s prižmúrením oka tolerujeme. Trebárs keď sa uprostred noci prídu pritúliť do našej postele, hoci večer uložia vzorne na svojom pelechu ...

Alebo Louden pri stole - asi by nebolo medzi psami toľko mámila, keby aspoň občas niečo nedostali. A toho prehováranie v parku, keď za chvíľku už máte byť na dôležité stretnutia a vášmu Alíkovi sa vôbec nechce domov a má práve najviac "práce" s čítaním a prepisovaním značiek. Sú ale vylomeniny, ktoré už odpúšťať nemožno a treba ich zaraziť. Denne dostávam maily opisujúca bežné aj veľmi kuriózne trampoty majiteľov psov. Väčšina z nich končí dotazom: "Ako ho mám potrestať?" Mrzí ma to, pretože prvý otázkou by malo byť: "Prečo to robí?" Avšak aj trest je niekedy na mieste, len je potrebné si uvedomiť, čo je jeho účelom.

Múdre etologické knihy hovoria, že trest by mal byť tak dôrazný, aby dokázal prerušiť nežiaducu činnosť psa a odradiť ho od pokračovania, avšak nesmie vyvolať nadmernú bolesť alebo strach. Trest musí prísť presne v okamihu, keď pes vykazuje nežiaducu činnosť, alebo ešte lepšie, keď sa práve k tejto činnosti odhodláva. Aj sekundové oneskorenie trestu už je kontraproduktívne, to znamená, že je skôr na škodu, než na úžitok.

Bohužiaľ široká verejnosť si stále pod pojmom "trest" predstavuje predovšetkým fyzickú inzultácii psa: bitie najrôznejšími predmety od vodítka a prútika až po noviny a papuče, škrtenia na sťahovacím obojku, vycukání, vyťahaniu za kožu za krkom, povalení psa na chrbát a jeho držanie na krajinu, kým "neskrotný" apod. Ďalšími často používanými variantmi trestov sú zatváranie psa do tmavého priestoru (kúpeľňa, pivnica), uviazanie, dlhodobé odloženie, umravnenie cvičením.

Prečo bývajú tresty neúčinné

Nie som v zásade úplne proti fyzickým trestom. Primerané, ale rázne, nečakané a dobre načasované třepnutí cez ňufák, keď sa pes žiadostivo naťahuje po mojej desiatu, alebo dobrá trefa hozeným smotaným vodítkom do kožuchu psieho puberťáka, ktorý obťažuje starú fenečku s ešte staršie pohoršenie paničkou a robí, že v živote nepočul svoje meno - to sú metódy, ktoré sa osvedčujú ako veľmi užitočné a plne spĺňajú vyššie vymenované kritériá. Ale čo tie ostatné tresty? Okrem toho, že väčšina dnešných psíčkarov trpí pri trestaní psa viac ako trestaný hriešnik, spadá prevažná väčšina metód do kategórie tých kontraproduktívnych. Dôvodov je veľa, pričom najčastejšie bývajú nasledujúce tri:

Oneskorený trest: Predstavte si, že vaše šteňa v čase vašej neprítomnosti nájde otvorený botník a okouše hneď niekoľko topánok. Škoda ide do tisícok a ten paholok sa tvári, že sa nič nestalo! Tak popadnete noviny, varechu alebo iný vhodný predmet a vo svojom spravodlivom rozhorčení psíkovi narežete. Lenže druhý deň sa situácia opakuje, možno nie s topánkami, ale treba s knižkami. A psík sa pri vašom príchode chová inak - plazí sa, sťahuje uši ... Ako keby vedel, že niečo vykonal. Takže keď mu znovu narežete, už máte celkom čisté svedomie - veď on dobre vie, prečo dostal. Ale ono to nie je tak jednoduché. Pes vôbec netuší, prečo sa hneváte. Do tej doby nikdy neštípal topánky ani knižky pred vašimi očami, aby ste mu mohli okamžitým okríknutím dať najavo, že to nie sú jeho hračky, a ponúknuť mu na hryzenie tie pravé. Jeho zúfalá gestá majú odvrátiť vašu zlobu a upokojiť vás. Keď mu v tejto chvíli narežete, vzniká veľké nedorozumenie. Každý váš príchod domov potom bude mať pes spojený s obavou z výprasku, bez toho aby vedel, čo je príčinou vášho hnevu. Rovnako tak, keď váš pes preženie cyklistu, potom radostne pribehne k vám a vy mu vyprášite kožuch a uviažete ho. Čo ste tým potrestali? Nie prenasledovanie cyklistov, ale pejskův radostný príchod k vám. Takže zajtra bude ďalej bez zábran preháňať cyklistov, len s tým rozdielom, že už nebude ponáhľať späť k vám, zvlášť keď mu budete dávať lamentovaním na diaľku signál, že sa hneváte.

Neprimeraný a nepochopený trest: Pred časom som stretla v parku mladého muža so šteňaťom nemeckej dogy (asi tak päťmesačnom). Mladý psík sa nadšene hrnul k mojej fenke Flat, ktorá sa na neho z diaľky "smiala", lenže pán zavelil "NESMIEŠ!" Šteňa zneistilo, ale ja už som zareagovať nestihla a moja fenka vybehla šteňaťu naproti. Začali sa hrať, ale pán svoje šteňa chytil, zvalil na chrbát, kľakol na ne a hučal mu do ucha: "Nesmieš, hovorím ti, že nesmieš!", Až sepomočilo. Behal mi z toho mráz po chrbte - ten psík vôbec netušil, o čo ide, len sa hrozne bál. Trochu z iného súdka bol prípad asi ročného malého bradáča, ktorý sa začal vyhýbať niektorým cvikom poslušnosti a dokonca sa párkrát zahnal zuby po paničke. Ukázalo sa, že pani v snahe cvik zdokonaliť používa veľmi bolestivú korekciu, takže pes si už vytvoril asociáciu medzi povelom a následnou bolesťou. Keď prvýkrát ukázal zuby, pani si myslela, že ide zo strany psa o demonštráciu sily, a tak ho "přidusila" na zemi. Došlo tým len k vytvoreniu vzájomnej nedôvery a k pokazeniu doteraz pekného vzťahu.

Nevhodný trest vzhľadom k problémovému správaniu psa: Je rad psov, ktorí lipnú na určitých predmetoch alebo privilégiách viac, než je u iných psov obvyklé. Niektorí si nárokujú nielen granulky vo svojej miske, ale všetko jedlo na stole, každý drobček spadnutý na zem, a dôrazne hrozí každému, kto vyzerá, že by mohol mať o "ich" baštu záujem. Iní nenechajú nikoho priblížiť sa k svojmu pelechu. Bohužiaľ práve títo výtečníci nezriedka považujú za svoj pelech pánovu posteľ alebo kreslo. Ďalšie si zase neradi nechajú hovoriť do štekanie okolo plota alebo do obťažujúceho vítanie prichádzajúcich hostí. V takýchto prípadoch obvykle už len náznak fyzického trestu spustí veľmi tvrdú agresiu psa. Čím viac sa majiteľ snaží psa potrestať, tým viac sa pes stavia proti nemu. Na oboch stranách je potom stála nedôvera a strach.

Prerušiť nežiaducu činnosť

Pri náprave problémov sa snažím s klientmi a ich psov pracovať tak, aby sme sa trestom v klasickom poňatí úplne vyhli. Veď na upevnenie správneho vzťahu nie je potreba fyzická sila a nátlak, stačí dobrá komunikácia a vzájomné porozumenie. K vylepšeniu cvikov poslušnosti sa dá miesto korekciou veľmi dobre použiť klikr. Cvičenie by predsa malo byť radosťou pre obe strany, preto nesmie nikdy bolieť ani byť používané ako trest. A šteňatá je lepšie ako nezmyselnými tresty zahrnúť dostatkom času, pozornosti a dôslednosti. Vyhýbam sa aj samotnému slovu trest, pretože vo všeobecnom povedomí to znamená následok nevhodného správania. My však potrebujeme pôsobiť rýchlejšie. Preto je lepšie a výstižnejšie termín "prerušenie nežiadúcej činnosti psa". Pod tým sa skrýva rad najrôznejších postupov: niekedy stačí tlesknutie, inokedy rázne "NIE!", V mnohých prípadoch sa osvedčilo hodenie nejakého chřestícího predmetu - zväzku kľúčov, retiazky alebo plechovky naplnené mincami či skrutky - na zem pod nohy psa. Veľmi účinná je spŕška vody z vodnej pistolkou. Výborne sa mi osvedčil Pet Corrector - nádobka so stlačeným plynom, ktorý pri stlačení ventilu vydáva ostrý syčivý zvuk, imitujúce zasyčanie hada či labute. Len málo psov zostane k tomuto zvuku inertných. Väčšina sa zarazí. A to stačí! To je ten správny účinok! Potom už zostáva len psovi zrozumiteľným (a vopred dostatočne procvičeným) povelom povedať, čo má v tejto situácii urobiť, aby sme boli spokojní: sadnúť si, ísť na miesto, ísť k nohe atď. A tým všetko končí. Za splnenie povelu treba psa pochváliť, prípadne odmeniť, ale predovšetkým sa usmiať, uvoľniť, dať mu najavo, že takto je to dobre. Nabudúce v podobnej situácii stačí len nádobku ukázať.

Sú aj takí uličníci, ktorí sa v blízkosti majiteľa správajú vzorne, ale keď sú mimo jeho dosahu, ovládateľnosť berie za svoje. Obľúbenými Kratochvíl týchto vejlupků je napríklad prenasledovanie cyklistov, požieranie všelijakých na ulici nájdených dobrôt alebo ignorovanie privolanie od určitej vzdialenosti. V takýchto prípadoch je užitočnou pomôckou sprejový obojok s malou nádobkou, ktorá je naplnená stlačenú vodou. Je to vlastne vylepšená vodná pištolka - majiteľ nemusí byť blízko, dosah diaľkového ovládača je až 300 metrov, a k chladivému efektu vodnej spŕšky sa pridáva ešte zvukový efekt syčícího spreje. Ako Pet Corrector, tak sprejový obojok nie sú vhodné pre každého psa. Hoci nevyvolávajú žiadnu bolesť, nehodí sa pre psy precitlivené k hluku a pre bojazlivé jedinca. Preto vždy starostlivo skúšam, či konkrétny pomôcka dokáže psa odradiť od lumpáren, ale zároveň ho príliš nevystraší.

Aby sa problém vyriešil trvale a komplexne, nestačí len trestať. Je nutné ukázať psovi, ako sa má v danej situácii správne správať, a trpezlivo ho to učiť.

Text: MVDr. hana Žertová

Viac zaujímavých článkov nájdete na www.hanazertova.cz