Rozhovor s psím psychológom Rudolfom Desenským nielen o kliešťoch a blchách

Rudolf Desenský je kynológ, etológ, psychológ psov a odborník na problémové psov. Sám seba nazýva praktikom v odbore psychológie, behaviorismu a porúch správania psov so špecializáciou na výučbu ľudí v komunikácii so psami. Spolu so svojou svorkou žije na svojej farme Vlčáry u juhočeského Písku, kde organizuje kurzy pre verejnosť a často za svojimi klientmi vyráža do všetkých kútov Českej republiky. Je autorom mnohých publikácií, okrem iného titulov Pes priateľ človeka a Ako spoznať psie dušu. Od roku 2017 je sprievodcom edukativního relácii Českej televízie Mačka nie je pes. Svoje služby ponúka na webe psycholog-psu.com .

Ľudia si často nevie rady nielen s výchovou svojich psov. Kontaktujú vás tiež kvôli výžive a konzultujú s vami aj otázky ochrany zdravia. Ako hodnotíte informovanosť chovateľov práve v starostlivosti o zdravie ich zvierat?

RD: Nedá sa to úplne paušalizovať, ale všeobecne si myslím, že by sme v tomto smere mali byť vzdelanejší a mať väčší rozhľad. Sú medzi nami ľudia, ktorí pre svoje psy robia maximum, ale na druhú stranu sa stretávam aj s tými, ktorí berú starostlivosť o psov dosť povrchne. Väčší záujem o zdravotný stav, prevenciu ochorení alebo ochranu pred parazitmi vnímam obvykle u majiteľov čistokrvných psov s preukazom pôvodu. Keď už niekto investuje peniaze do takého psa, tak samozrejme dbá na to, aby bol zdravý. Rovnakú starostlivosť ale človek môže dať aj Orieškovi z útulku. Tam to zase závisí na citoch, ochote pomáhať a osobným záväzku zabezpečiť zvieraťu čo najkvalitnejšie život.

Investujeme teda do ochrany psov pred parazitmi dostatočne?

RD: Chovatelia, ktorí sa neboja investovať viac peňazí do kvalitného kŕmenia , obyčajne nakupujú aj drahší a spoľahlivé prostriedky ochrany pred parazitmi. Ten, kto sa uspokojí s nákupom najlacnejších granúl zo supermarketu, často nerieši ani kvalitu antiparazitných prípravkov. Viem, že v tom niekedy môžu hrať úlohu peniaze, ale mali by sme si uvedomovať, že liečba býva drahšie ako prevencia. To platí rovnako u psov ako u ľudí. Problém vidím v tom, že chovatelia podceňujú riziká spojené s vonkajšími parazitmi. Zatiaľ čo prevažná väčšina ľudí vie, že sa pes musí pravidelne každé tri mesiace odčervovať a snaží sa to robiť, k vonkajším parazitom pristupujeme laxněji. Keď ľuďom poviem trebárs o všenkách, tak na mňa obyčajne pozerajú s otvorenými ústami. Vôbec netuší, že takýto parazit existuje a čo zvieraťu spôsobuje. 9 z 10 ľudí pozná len blchy a kliešte a často si myslia, že zablešeného psa stačí vykúpať v najlacnejším šampónu a prisaté kliešť jednoducho odstrániť.

Aké ďalšie klišé týkajúce sa parazitov počúvame?

RD: Keď už hovoríme o všenkách, tak sa často ľudia mylne domnievajú, že je to problém vidieckych psov. To ale nemusí byť pravda. Mal som tú klienta žijúceho v mestskom byte, ktorý prišiel s fenkou sa všenkami a zaneřádili mi celý psinec. Páníček na tej suke nevidel blchy, tak sa domnieval, že sa hryzie a škrabe len tak. Veľmi často ľudia tiež podceňujú prenos parazitov medzi psami a mačkami. Pritom práve mačka môže vzhľadom na spôsob života priniesť domov aj oveľa pikantnejšie typy parazitov, ako sú kliešte. Často sú to taky blchy, ktorých je potom pomerne zložité a zdĺhavé sa zbavovať. Musíme si uvedomiť, že na zvierati sa drží len úplné minimum bĺch. Uvádza sa, že je to len asi 5 percent, zvyšných 95 sa usadí v Peles a ak máte zviera doma, tak taky v kobercoch, na gaučoch a podobne. Veriť takému mýtu teda môže byť dosť problematické. Bohužiaľ je medzi ľuďmi tak silno zakorenený ako ten, že psie blchy na človeka nejdú.

Nerád používate elektrické alebo ostnaté obojky. Naopak si na vašich psoch môžeme všimnúť antiparazitných obojkov. Prečo k ochrane pred vonkajšími parazitmi volíte práve obojky?

RD: Pretože s nimi mám dlhodobo veľmi dobré skúsenosti. Na blchy a kliešte fungujú skvele. Obľúbil som si obojky výrobca Bayer, a to hlavne vďaka ich fungovania. Je mi sympatické, že majú spoľahlivý repelentný účinok a nedovolí sa parazitom na tele zvieraťa vôbec usídliť, nieto sa prisať. Na trhu sú k dostaniu aj prípravky, ktoré kliešte hubia až potom, čo sa zahryznú a začnú sať, čo mi príde zbytočné. Prečo riskovať akúkoľvek nákazu zvieraťa alebo ho vystavovať nepríjemnému svrbenie, keď je možné parazitmi odpudiť ešte pred tým. Čím menšiemu riziku zviera vystavíme, tým lepšie.

Niektorým psom, ktorí nie sú zvyknutí na obojok, môže taký antiparazitný obojok spočiatku vadiť. Ako na neho psa zvyknúť?

RD: Áno, stretol som sa aj so psami, ktorí boli na antiparazitné obojky alergickí a osypávali sa. Mne osobne sa osvedčilo používať u psov, ktorí ešte taký obojok nikdy nemali, starší obojky. Hoci sa obojok musí napevno dotýkať kože, takže je potrebné ho poriadne utiahnuť, sú už použité obojky predsa len trochu voľnejšie a pre zviera pohodlnejšie. Tu by som ale rád upozornil, že sa obojky musí priťahovať s rozumom a pes sa nikdy nesmie škrtiť. Pre tieto prípady zase doporučuju siahnuť zase po obojku Foresto . Ten totiž podľa výrobcu pôsobí až 8 mesiacov, takže zviera ochráni aj vo chvíli, keď mu nasadím aj pol roka používaný obojok. Takáto príprava na nasadenie nového obojku by mala trvať zhruba týždeň. Potom už pes obyčajne bez problémov akceptuje aj nový obojok.

Spomenuli ste, že niektorí psi môžu byť na obojky alergickí. Je potom vhodné hľadať k nim alternatívu?

RD: Nie je problém aplikovať spot-on , teda kvapku medzi lopatky. Niekedy majú tyhle kvapky aj širšie spektrum účinkov ako obojky. Skvele zaberajú napríklad proti komárom, čo sa hodí vo vlhších oblastiach alebo napríklad keď máte psa na záhrade s jazierkom. A niektoré spoľahlivo pôsobia napríklad práve aj proti spomínaným všenkám.

Keď už ste spomenuli vodu, niektorí psi sa tiež radi a pravidelne kúpu. Je v tom prípade lepšie spot-on alebo obojok?

RD: Ako hovorím, ja nedám dopustiť na obojky Foresto, ktoré sú aj vodeodolné.

Keď už ale pes nejakého toho parazita chytí, ako ho naučiť, aby sa nechal v pokoji prezrieť a prípadne si nechať aj odstrániť prisaté kliešte?

RD: V prvom rade musíte na takú situáciu myslieť ešte predtým, než k nej dôjde, a psa na to pripraviť. Ja takto svoje psy chystám treba na očkovanie. Týždeň pred návštevou veterinára je v partiách, kde sa očkuje, ťahám za chĺpky alebo je štípem. Pes si na to postupne zvykne a pri očkovaní nebude toľko stresovaný. Rovnako tak to funguje s preventívnymi kontrolami srsti a odstraňovaním kliešťov. Trénujte so psami preberaní srsti po celom tele, položte ho na bok alebo chrbát a pokojne si k tomu vezmite aj pinzetu . Dôležité je, aby to pes bral ako súčasť hry. Keď začne byť nesvoj a ako ja hovorím "tuhnúť", tak trochu zvoľnite. Nikdy by to ale nemalo skončiť tak, že keď sa to psovi nepáči, tak to proste nebudete robiť. Niekedy to chce trpezlivosť, ale každého psa nakoniec dostanete do stavu, kedy také banality, ako je preberanie srsti alebo vyťahovanie kliešťov, vôbec nerieši.

Ste známy ako znalec psie duše. Vyznáte sa tiež v ochoreniach? Spoznáte napríklad, kedy nie je vhodné sa psom pracovať, pretože nie je kvôli napadnutiu infikovaným kliešťom vo fyzickej pohode? Akým prejavom by chovatelia mali venovať pozornosť?

RD: Radím pristupovať ku všetkému s chladnou hlavou. Ani psy sa nemusia každý deň vyspať doružova a nemusí byť dobre naladení a plní elánu. Až keď sú zvadlejší aj druhý alebo tretí deň, tak začnem hľadať príčinu. Práve preto, aby sme sa vyhli zbytočným stresom z obáv pred nákazou lymskou boreliózou alebo inou chorobou, odporúčam používať kvalitnú antiparazitiká.